Čajovňa za siedmimi horami

Keď sme sa dozvedeli, že hrádocké ArtŠtúdio má záujem u nás usporiadať ďalšie pokračovanie literárneho programu Večer básnikov, veľmi sme sa potešili. Z minulého roka (a prvého takéhoto večera v našej čajovni) sme si veľmi dobre pamätali že to nie je len také hocijaké recitovanie ale večer, na ktorom sa dá príjemná atmosfére krájať.

Pre tých z vás, ktorí nevedia o čom vlastne hovorím, krátke vysvetlenie. Večer básnikov je literárne posedenie na ktorom sa so svojou tvorbou môže predstaviť každý, kto má záujem. Nie sú (okrem prirodzene vytušených hraníc slušnosti a vkusu) stanovené žiadne pravidlá. Na začiatku večera sa na flipchart napíše zoznam mien autorov, ktorí prejavia záujem prezentovať svoju tvorbu, pani Laučíková za literárnu sekciu ArtŠtúdia to milým slovom celé „odštartuje“ a príjemný hodinku - hodinku a pol trvajúci poeticko-prozaický maratón sa môže začať.

Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť alebo čítať, hovorí sa v jednej ľudovej múdrosti a kto u nás v Hrádku vie prostredníctvom kamery obrazom lepšie rozpovedať než pán Patsch z našej miestnej internetovej televízie. A preto skôr, než tomuto článku prirobím nejaký vkusný záver, pozrite si ako to na spomínanom večeri vyzeralo.

Tak a teraz ten záver. Osobne ma potešili najmä dve veci. Tá prvá je veľmi súkromná a totiž fakt, že sa mi hodinu pred tohtoročným Večerom básnikov podarilo dopísať jednu poviedku a hostiteľ, ergo naša čajovňa, mohla vďaka tomu vyslať do radov autorov svojho zástupcu. A tá druhá je potvrdená skúsenosť z minulého roka a totiž že ešte aj v dnešnej dobe existuje veľa mladých ľudí, ktorí nielen dobre píšu ale nehanbia sa so svojimi dielami prezentovať. A to človeku, verte či nie, poriadne zdvihne náladu ako si tak vykračuje chladným nočným mestom smerom domov. Alebo to bolo tým čajom?